Stanka Orečná

Dovolím si napísať, že je to žena z ľudu.

Nie je podnikateľka a ani nemá vlastnú firmu či webovú stránku, no napriek tomu je to pre mňa výnimočná bytosť.

V našom živote sú situácie, ktorým ak dovolíme aby sa realizovali, tak urobia z nášho života niečo oveľa silnejšie a vzácnejšie ako to, čo práve máme k dispozícií.

Niečo podobné v mojom živote znamená Stanka.

Je to moja bývala kolegyňa. Naše priateľstvo sa začalo tak netradične.
Jedného dňa v prácu ma oslovila pri mojom pracovnom stole s vetou. „Nevedela som, že sa venuješ takým veciam.“

Už nevieme či to bolo tým čo som prezentovala v tréningovom centre vo firme v ktorej som pracovala alebo si niečo z mojej tvorby prečítala na mojej facebook stránke.
 

Začali sa rozhovory:

• o živote, názoroch,
• deťoch,
• vzťahoch,
• a začalo to prerastať v niečo ako dávanie informácií a 
• prerástli sme do akého si vzťahu laického koučovania.
   

Mňa to bavilo a zároveň som mala pocit, že táto žena ťahá zo mňa lepšie ja.

♦ Cítila som sa užitočná, nápomocná, mala som pocit, že viem odpovedať na jej otázky a že sa viem správne pýtať, lebo som
dostávala odpovede na svoje otázky.

♦ Výsledky na seba nenechali dlho čakať a Stanka začala vnútorne silnieť. V práci sa jej občas darilo a inokedy zase nie.
Akoby jej život hádzal klacky pod nohy. Lenže v skutočnosti to bolo úplne inak.

♦ Stanka mala svoj sen a svoju predstavu o tom kým je, aká je, čo robí a ako ju vníma okolie. A aj keď dávala maximum dobrá
zo seba vždy to bolo málo a nedocenené.

♦ Mali sme rituál, poobede sme sa chodili v rámci obedňajšej prestávky prechádzať. Pri chodení sa uvoľňujú chemické látky v organizme, ktoré podporujú kreatívne myslenie. V tej dobe som to ešte nevedela, že je to tak ale ona je športový typ a mne padlo vhod prejsť sa a počas prechádzky robiť to, čo milujem. Cítila som vďačnosť a radosť.

♦ Nemenil sa život Stanke ale aj mne. Vyzeralo to, že Stanka uspela a tak som uspela aj ja. Čím dlhšie tento proces trval, tým viac som pozorovala svoj život a začala to brať ako fakt, ako odmenu za odvedenú prácu.

Vtedy som pochopila, že nič v živote nie je zadarmo

V práci ma oslovil aj iný kolega, aby som mu pomohla a ja som súhlasila. Rozbehla som s ním jeho projekt rastu osobnosti. Výsledky nenechali na seba dlho čakať. Môj kolega sa menil, menil svoje oddelenie a zároveň sa udiali aj výrazne zmeny v nastavených procesoch. Jedného dňa prišiel ku mne a spýtal sa ma:

„Prečo to nerobíš za peniaze?“

V tej dobe som sa nad touto vetou zamyslela a povedala som si, že to je niečo nad čím som vôbec neuvažovala a ani mi to nenapadlo.

Od tohto momentu som sa na rozhovory so Stankou pozerala ako na prácu. Aj keď mi za to neplatila ja som to už nebrala
len ako rozhovor ale ako serióznu prácu. Videla som, že aj ona to berie vážnejšie ako dovtedy a život sa nám náramne začal meniť.

Je pre mňa náročné to zadefinovať ako dlho čo trvalo, pretože stále to bolo uvoľnené aj keď serióznejšie. Prišli Vianoce a čas oddychu a my sme sa stretli u mňa doma a pokračovali v úžasných rozhovoroch. Stanka mi dala darček a k nemu aj hotovosť. Pre mňa to bolo niečo priam neuveriteľné. Bola to forma odmeny za všetko na čom sme spolu pracovali. Kúpila som si za tieto peniaze trampolínu a mám ju dodnes.

Prišlo obdobie covidu svet sa výrazne začal meniť. Ľudia okolo mňa mali akýsi divný strach. Ja som to tak neprežívala. Videla som to inak. Vadil mi celý ten proces obmedzovania a nariadení presne tak ako aj ostatným ibaže ja som to brala ako nutnosť nie ako strach.
 

Uvedomila som si vtedy svoju silu svojho ducha.

Prišla som domov a zažila som šok z reakcie mojich deti, keďže ani v škole na to nebol nikto pripravení strach preniesli nepriamo na deti. Doma ma čakali smutné deti s tým, že umrieme. Nešla som ich presviedčať či to je alebo nie je pravda. Ľudia okolo umierali a bolo len ťažké vyvrátiť ich názor pravdy či nepravdy. Ale moja reakcia bola iná.

Hovorím deťom: „dajme tomu, že máte pravdu, že zomrieme a kým sa to stane do tej doby budeme robiť čo? Budeme čakať?“ Tu nešlo a nejde o popieranie či zľahčovanie situácie ale o uvedomelý prístup. Toto je pre mňa veta, ktorá zmenila behom pár minút vnímanie toho čo sa deje. Nasledovalo pár informácií, že budeme žiť najlepšie ako budeme vedieť a keď sa to stane, že niekto z nás zomrie tak to budeme riešiť potom. Začali rozhovory o smrti, o strate a živote, o hodnotách a toho ako najlepšie využiť ten čas, ktorý nám bolo dopriané žiť.

Keď som sa rozprávala o tom s ľuďmi v práci, niektorí nechápali ako to môžem brať tak z ich pohľadu ľahkovážne, ale ja som to cítila ako svoju silu. Odovzdala som celé poznanie aj Stanke a ona si začala užívať každý moment v živote, ktorý jej bol doprianý. Začala brať dní oveľa hodnotnejšie a povedala by som bola viac sebou.
 

Začali diať aj iné veci a ja som začala mať rôzne vizionárské sny

Sníval sa mi sen o práci aj s výsledkom. Nebol želateľný.

Prišla som do práce a na druhý deň sa táto situácia začala odohrávať. V jednom momente som si uvedomila, že ak zareagujem inak ako v sne zmení sa výsledok. Urobila som to tak a výsledok bol úplne iný ako v mojom sne. Bolo veľmi záhadné a zároveň magické.

Mala sen s iným kolegom a povedala som mu len jednu vetu, ak ma budeš počúvať budeš sa mať dobre". Ten proces toho kým sa mal ten človek dobre vôbec nebol pekný prešiel si náročným obdobím ale teraz žne ovocie svojho úspechu.

Ja som mala sen presne o tom, komu každému mám pomôcť, čo všetko mám urobiť. A tak som počúvala a konala. Keď som mala sen o ktorom som povedala v tej dobe iba mojej koučke a svojej riaditeľke v závode, vedela som že moja cesta v práci je niekde pred koncom. Nevedela som ako a kedy sa  to stane ale vedela som prečo. Keď to obdobie prichádzalo bolo to bolestivé a ja som medzitým na svoj sen zabudla. V určitých chvíľach som s tým procesom bojovala ale  mala som ďalší sen a vtedy som pochopila, že to čo má prísť príde. Rozhodla som sa ukončiť pracovný pomer napriek tomu, že svoju prácu som milovala. Vyberala som si  medzi tým, čo milujem a medzi tým čo milujem viac. Bola to zaujímavá situácia.

Po ukončení pracovného pomeru sa mi opäť začalo snívať so Stankou o jej kariére. Skôr ako v práci dostala návrh na povýšenie sa mi to prisnilo a ja som jej povedala, že ak sa to stane to miesto má vziať. Presne tak sa aj stalo a Stanka urobila to, čo som jej prostredníctvom sna odovzdala.

Ja si tieto sny nevyberám ony jednoducho prichádzajú a ľudia s ktorými pracujem zažívajú rôzne situácie aj v snoch, kde je
možné veľa toho zmeniť a napraviť. Nie je to pre každého ale kto je voči tomu otvorený a má čestný záujem tak ten si cestu
k tomuto určite nájde.

Iný sen so Stankou, ktorý som mala je o sadení cukru. Učila som Stanku ako sa sadí cukor, počas sadenia niekto ku mne prišiel a požiadal ma o darovanie trochu cukru, lebo nemá nič. Ja som zo svojho odobrala a Stanka mala viac nasadené
ako ja, v mojom sne sa mi tento fakt zdal veľmi dôležitý. O nejakú dobu nato dostala Stanka výpoveď vo firme v ktorej sme pracovali. Obe sme vedeli, že je pre ňu pripravené niečo lepšie ako práca, ktorú má teraz. (v tej dobe).

Kým človek uspeje trvá to minimálne dva roky (ak intenzívne na sebe pracuje), ak dáva viac proces sa kráti, a ak pracuje priemerne proces sa predlžuje.

Stanka má dnes v práci svoj vlastný tím, je otvorená možnostiam byť lepším šéfom, človekom, mamou, dcérou, kolegyňou, jednoduchšie povedané,

dať životu zo seba to najviac čo sa dá dať.

Nikdy nie je neskoro prehodiť výhybku a nikdy nie je neskoro začať žiť.

Píšem veľa aj o sebe a svojich úspechoch, ale rozhovory so Stankou boli ako prax rozhodnutie robiť to profesionálne
prišlo od človeka, ktorý sa zdokonalil vo svojich zručnostiach a robí prácu, ktorú miluje.

Nikdy to nie je len o tom čo som sa naučila alebo o tom, čo ma niekto naučil, je to to schopnosti dať do praxe. Stanka
vždy vedela, že som na nej testovala všetky možné metódy, ktoré som sa naučila a vedela o všetkom čo som sa naučila.
Ak mi niečo nešlo tak sme to na ďalší deň zopakovali. A tak to šlo celý čas. Dnes už viem opäť nové veci, ktoré ma vedia
posunúť na inú úroveň a tým pádom sa posúvame všetci.

Niekedy prišla Stanka s otázkou na ktorú som odpoveď nepoznala a tak som jej povedala, že potrebujem viac času ale nikdy som jej nepovedala, že viem niečo a v skutočnosti som to nevedela. A aj keď už pracujem v tejto oblasti niekoľko rokov stále sú veci, ktoré hľadám v knihách alebo prídu ľudia pri ktorých sa musím pozrieť na niečo čo je mimo toho, čo som sa učila doteraz.

Nedávno som sa so Stankou stretla a cítila som z nej

• silu ženy,
• lásku z toho kým je,
• čo všetko teraz môže,
• ako pracuje so svojimi ľuďmi,
• v pracovnom hodnotení tímov má prvenstvo,
• ako jediná si robí veci po svojom, má výsledky a tie hovoria za všetko,
• chápe potenciál ľudí, ktorí jej boli zverení,
• nežiada aby rozvíjali svoje slabé stránky za každú cenu,
• má tím ľudí, kde každí je vnímaný ako jedinečný,
• uprednostňuje u svojich ľudí najsilnejšie stránky.

Tento proces nerobí šťastných a úspešných iba ľudí, ktorí mi vstúpia do života ale aj mňa ako človeka to posúva. Ďakujem Stanke, že mi dovolila napísať tento príbeh ktorý stále žije a formuje sa. Aj keď sa nemôžem vidieť tak ako kedysi každý deň všetko má svoj čas a príležitosť príde vtedy ak sme na ňu pripravení.

Kto by sa rád priatelil so Stankou môžete ju nájsť na
FB https://www.facebook.com/stanka.orecna